Najčastejšie otázky k terasám

V zásade môžete použiť rôzne druhy drevín, ktoré sa líšia nielen svojou prirodzenou farbou a vzhľadom, ale aj fyzikálnymi a mechanickými vlastnosťami.

Životnosť drevárskych výrobkov a hlavne drevených konštrukcií je ovplyvnená nie len druhom dreva, ale aj ich architektonickým riešením (napr. kvalitná podkladová konštrukcia),  tvarmi spojov a iných detailov (dilatačné medzery), expozíciou, podmienkami užívania a celkovou údržbou. Životnosť drevených stavieb je definovaná časom, po ktorý by mali vyhovovať funkčno-technickým a estetickým požiadavkám v predpokladaných podmienkach použitia. Životnosť je premenlivá veličina, keďže sa určuje z predpokladaných expozičných podmienok, ktoré sa nedajú úplne dodržať. Pri výbere materiálov by sa mal klásť veľký dôraz na kvalitu dreva. Rôzne druhy dreva sa líšia svojimi technickými charakteristikami, vzhľadom a trvanlivosťou. Prirodzená trvanlivosť charakterizuje odolnosť dreva voči napadnutiu škodcov. Klasifikácia do 5 tried trvanlivosti je založená na norme EN 350-2. 

Dôležité je zdôrazniť, že odolnosť dreva proti biologickým škodcom nezávisí v žiadnom prípade od jeho hustoty, keďže aj druhy dreva s vysokou hustotou bez obsahu jadrových látok typu trieslovín, terpenoidov, a pod., ako je napríklad buk alebo hrab, patria k najmenej trvanlivým druhom. 

Drevo je prírodný materiál, ktorý sa v priebehu času mení v závislosti od umiestnenia a podmienok okolitého prostredia (atmosférická korózia dreva). Atmosférická korózia dreva je prirodzené starnutie dreva na poveternosti vplyvom širokej škály abiotických činiteľov, nezriedka aj za účasti mikroorganizmov. Prebieha nepretržite väčšou alebo menšou intenzitou v závislosti od vlhkostných, teplotných, svetelných a iných podmienok. Intenzita korózie dreva je výraznejšia v exteriéroch, čo logicky súvisí so zmenami vonkajšej klímy počas roka, ako aj s jej cyklickými zmenami počas jedného dňa. Rozhodujúci vplyv na starnutie dreva majú voda a slnečné žiarenie. Kyslík, emisie, prach, extrémne teploty, prúdenia látok v okolí dreva a iné faktory efekt starnutia ešte zvyšujú. V synergii všetkých faktorov sa často vytvárajú aj  podmienky vhodné pre napadnutie dreva biologickými škodcami.

Biologickí škodcovia napádajú drevo už pri raste stromov, potom vo forme vyťaženej guľatiny, reziva, štiepok a nakoniec poškodzujú aj rôzne drevárske výrobky. Baktérie, huby, hmyz, ale aj iní škodcovia hľadajú v dreve živiny a energiu pre život. Prirodzená odolnosť dreva voči biologickým škodcom závisí hlavne od jeho štruktúry a expozície.

Drevo je hygroskopický materiál. Hygroskopicita je schopnosť dreva prijímať a odovzdávať vodu do okolitého vzduchu, reprezentuje ju rovnovážna vlhkosť. Absorbovaním alebo uvoľňovaním vlhkosti môže mať drevo viditeľné zmeny tvaru (priečne a pozdĺžne šúverenie dreva). Vysychaním dreva rozumieme proces, pri ktorom sa z dreva vyparuje voda. Zosychanie je proces, pri ktorom sa rozmery dreva zmenšujú v dôsledku úbytku viazanej vody z dreva. Zosychanie dreva má anizotropný charakter, čoho dôkazom sú rozdielne hodnoty zoschnutia v jednotlivých anatomických smeroch. Rozmery sa najviac zmenšujú naprieč vlákien a v nepatrnej miere pozdĺž vlákien. V tangenciálnom smere je zoschnutie možné až do hodnoty 7-8%, v radiálnom 2-5% a v pozdĺžnom smere 1%.

Napúčaním dreva nazývame schopnosť dreva zväčšovať svoje lineárne rozmery, plochu alebo objem dreva pri prijímaní viazanej vody v rozsahu od 0% do bodu nasýtenia vlákien. Napúčanie sa riadi podobnými zákonitosťami ako zosychanie. Vysvetľuje sa tým, že viazaná voda sa dostáva do amorfných oblastí celulózových fibríl, ktoré roztláča, čo vyvoláva zväčšenie bunkových stien jednotlivých elementov a dreva ako celku. Drevo napúča pri pohlcovaní vody, ako aj vodných pár.

Predĺženie životnosti výrobkov z dreva sa docieľuje ich správnou ochranou – konštrukčnou, chemickou a modifikačnou. Modifikované drevo je drevo so zámerne zmenenou štruktúrou a s cielene zlepšenými vlastnosťami, ako je biologická odolnosť, termická odolnosť, odolnosť voči agresívnym chemikáliám, odpudivosť voči vode, hydrofóbnosť, rozmerová stabilita, farebná stabilita, pevnosť, tvrdosť, a pod. Termicky modifikované drevo „termodrevo“ sa vyznačuje zvýšenou trvanlivosťou, čo ho predurčuje do vonkajších expozícií. Termická modifikácia dreva je zámerný technologický proces úpravy štruktúry dreva vplyvom zvýšenej teploty, s cieleným dopadom na zlepšenie jeho odolnosti voči vode a biologickým škodcom. Termickou úpravou dreva sa rozumie regulované pôsobenie vysokých teplôt.

Drevo je prírodný produkt. Preto vlastnosti, ktoré zodpovedajú tejto prírodnej surovine alebo sú typickými vlastnosťami drevín, nie sú chyby.

PRÍKLADY:

• šedá farba dosiek bez povrchovej úpravy
• farebné rozdiely
• praskliny a neodhobľované časti dosiek
• točivosť
• živicové kanáliky u niektorých ihličnanov, napr. borovice a smrekovca
• odklon vlákien spôsobený rastovými anomáliami
• otvory v tvrdých drevinách, napr. Bangkirai a Massaranduba spôsobené drevokazným hmyzom
• u niektorých drevín (bangkirai, smrekovec, dub) sa môže vyskytnúť reakčné sfarbenie dreva kontamináciou železnými materiálmi (cementový prach, hnojivo, hobliny z kovoobrábania).

Pretože terasové dosky z prírodného dreva podliehajú prirodzeným výkyvom v kvalite, odporúča Združenie európskeho drevárskeho priemyslu navýšenie potrebného množstva približne o 5%. Pre správne prevedenie a čo najdlhšiu životnosť terás si, prosím, prečítajte pokyny na montáž a úpravu terás.